Csilla SZABÓ

 

Som Csilla Szabó, narodila som sa 28. septembra 1963 v Komárne, v tom čase som však ešte Komárňankou nebola. Zážitky z detstva vplývali na celý môj doterajší život. Moji rodičia, čoby vidiecki učitelia, každým rokom s dedinskou mládežou nacvičovali nejakú divadelnú hru. Moja láska začala práve v týchto rokoch. V kultúrnom dome bolo chladno, skúšali teda v našej obývačke. A ja som potajomky tieto skúšky sledovala, ležiac na koberci na chodbe. Maturovala som v Komárne a vysokoškolský diplom pedagóga som získala na Vysokej škole pedagogickej v Nitre. Učiť som začala na Základnej škole na Ulici mieru v Komárne. Popri práci som absolvovala postgraduálne štúdium dramatickej výchovy v maďarskom Zsámbéku. Bola tam vynikajúca komunita, dobre sa nám pracovalo. Veľmi sa mi tam páčilo.

Dodnes vďačne spomínam na toto obdobie. Keď sa Jóska Kiss Péntek stal riaditeľom Jókaiho divadla v Komárne, oslovil ma, aby som bola umeleckou tajomníčkou divadla. A ja som šla, a zostala som zopár rokov aj v čase, keď bol už riaditeľom divadla Tibor Tóth. Strávila som v divadle sedem rokov, a potom som sa vrátila za katedru. Dodnes som učiteľkou základnej školy v Zlatnej na Ostrove. Pedagogická práca však vypĺňa len malú časť môjho života. Mojou mániou je budovanie komunity. Priestor pre túto prácu nachádzam v Divadle ÉS?! v Novej Stráži. Pôsobí už 25 rokov, a doslova z neho vyrástlo občianske združenie ÉS, ktoré sa zameriava na kultúrnu činnosť.

Organizujeme rôzne podujatia: remeselnícke workshopy a činnosti, divadelný tábor, festival, divadelné večery, dramatické workshopy. Toto všetko financujeme z dotácií, o ktoré sa pravidelne uchádzame, a z obrovského množstva dobrovoľníckej práce. Okrem toho, samozrejme, robíme divadlo. Za tých 25 rokov sme pripravili kopec predstavení, na ktorých som sa podieľala ako režisérka a dramaturgička. Získali sme mnoho ocenení, zúčastnili sme sa nejedného významného festivalu. Je to dôležité, ale nie to najpodstatnejšie. Najpodstatnejší je tvorivý proces. Vytvoriť niečo pekné, dušu obohacujúce, čo nás spája.

Bolo pre mňa ťažkým rozhodnutím uchádzať sa ako nezávislý kandidát o post poslankyne mestského zastupiteľstva vo voľbách do miestnej samosprávy. Nie som totiž političkou. Môj otec mi hovorieval, aby som si vždy zachovala takú slobodu, aby som každému okrem Boha a samej seba mohla povedať: nie. Mestské zastupiteľstvo musí mať na zreteli záujmy mesta, a akákoľvek jeho činnosť by mala podliehať zásade náročnosti. Verím, že sa mi podarí pracovať pre náročnejšie Komárno, v ktorom sa nám bude dobre žiť. Nuž, preto som sa na to podujala.